Vidina

Láska mocná štrbinou v srdci preteká,
Pevnosťou nedobytnou,
Skalou nezlomnou,
Hrádzou rúk sa prepletá,
Ako hrdza,
Burina nehodná.

Všetky kosti, bunky v tele,
Zuby, nechty, krásne perie,
Na prach zomelie
A človeka pokorí.

Riek čeria sa hladiny,
Horia vody, horia ryby,
Raky, oblaky aj vtáky v obilí
Pohltil ohnivý žiar.

Rev skál,
Spev brál
V ozvenách pochoval.

Láska hriešna,
Farebný vták, predstava,
Vidina hlúpa
Okovami pôvabný cit pripúta.

Pevnosťou nedobytnou,
Skalou nezlomnou,
Hrádzou rúk
Uteká.

Padá, padá rosa,
Sadá do trávy,
Šepká so sna, šepká
O jari,
Moruša spieva
O dúhe, o vánku,
O púti človeka,
O kráse očí a dotykoch, čo stretnú sa,
O viere, kúzle,
Bázni a túžbe,
Nešťastí
A šťastí,
O osude podivnom.
Moruša biela.

Svetlo a tieň,
Nebo i zem,
Horúci dych,
Milostný vzlyk
Nežným bozkom bránu odmyká
A túžba kričí ako jari púčik klíči,
V ženskom tele precitá.

Svetlo a tma, tisíc vôní dotykoch a chutí,
Dolinami hora zahučí,
Cukrom hustnú vody,
Zrejú vášne plody,
Kypí voňavý kvas
A čierne víno zo žíl vyteká,
V rúchu deva odetá,
Z hodvábnych priadzí šat
Tajomný pradie nocou
Kolovrát.

Stíska ruku milá,
Čarov sila ju opila,
Mení sa
Dokonalý bozk
V jedovatý, horký, hustý mok,
Krúti sa, zvíja,
Hrdlo zviera,
Už ju nesú,
Víly k lesu,
Žiaľom plesá,
Zablesnú.

A v háji na vŕšku
Vetrom sa ohýba,
V konároch mladučkú
Dievčinu objíma,
Sneží kvet,
Letí hlas nežný a mäkký
V tichej stráni
Pod horami,
Svätojánska muška
Borovici šušká.

Čo pozná kvietok v poli, zver či kameň,
Dážď, oheň i rieky prameň,
Noc, čo premieňa sa na deň,
Čo v hĺbkach svetov,
Na dne morí,
Navždy večne horí.

Láska božská
V srdci vyrastá,
Zvon vo veži,
Pieseň v hodinách,
Dych na perách.

Lístie v korunách.

Ruký dvíham,
Rúbem, stínam,
Padá krásny strom
A s ním
Dážď.