Navždy

Keď mama odišla tak chcel
Som za ňou ísť hneď
A nepozeral na to
Že život mám pred sebou
Mal som dvaťsatjedna
A vynil celý svet
S toho čo sa stalo smiať sa mi už nechcelo
A potom ma našla hudba
Začal som písať riadky
Vravím si do tridsaťpäť
Snáď keby dalo sa
Však aj tak život umelcov býva tak smutne krátky
Tak do tých žiary reflektoróv
Rýchlo nahoď sa

A vravím si že nech tu
Niečo zostane po mne
A nech ten život ktorý mám naozaj za niečo stojí
Aspoň tú chvíľu ktorú budem na zemi
Ešte využijem nech ten
Čo sa tých svojich snov nebojí
A dnes mám tridsaťšesť všetko sa zmenilo
A nestojím tam tej hnusnej tme
A neplačem nad sebou v daždi
A našlo ma šťastie ktoré bolo iba v sne
Každý deň modlím sa aby som tu mohol ostať, navždy

Nerobím už veci ktoré
Som robil a riskoval
Že tým na druhý deň sa nemusím už zobudíť
A že život ktorý mi
Bol ukradnutý som si kvôli láske
Ku svojim dvom babám tak moc obľúbil
Chcem poznať chlapa ktorého si malinká vybere
A mu lásku dá ak si to chlapec zaslúši
Odviezť ju k oltáru
A popriať jej všetko dobre
Chcem tu byť a dať jej objatie
Keď to po ňom zatúši

Chcem tu byť pre svojich blízkych
A po každej keď bude treba
Podať ruku ktorá ich vždy postaví
A vidieť ich deti rásť a zdieľať
Každú chvíľu s nimi spomínať na časy
Predtým jak sme zostárli
Preto už som odohnal
Tú búrku ktorá bola na do mnou
A preto hľadám slnko čo keď víde
Po daždi a našiel som šťastie ktoré
Bolo iba sne každý den sa budem modliť
Aby som tu ostal, navždy

Život má zmysel aj keď sa ti dneska možno zdá že ne
Ale ver mi že možno prídu momenty
Keď ti dôjde smiešne že si chcel s tým skončiť