Pieseň Ranených Duší

Padá hviezda sprevádzam ju želaním
Rozhodnutá to nevzdať ako človek bezbranný
Odvaha a túžba prekrývajú strach
Keď práve krehké sú obe strany váh

Chytená do sietí lží a poloprávd
Na cestu si posvietim ako toľkokrát
Nádejou veď tá je svetlom všetkých zúfalých
Jej vždy verila som kým iní len dúfali

Často máme na dosah čo zdá sa byť vzdialené
Nádejou nech uzdravia sa duše ranené
Keď pohľad do očí bolí keď silu stráca hlas
Nádej vždy prebudí to najlepšie čo je v nás

Padajúce lístie keď strom sa unaví
Symbolom konca je iste no ja sa mu postavím
S nádejou veď tá je svetlom všetkých zúfalých
Jej vždy verila som kým iní len dúfali

Často máme na dosah čo zdá sa byť vzdialené
Nádejou nech uzdravia sa duše ranené
Keď pohľad do očí bolí keď silu stráca hlas
Nádej vždy prebudí to najlepšie čo je v nás

Krídla do výšok dostávam
Všetko zlé v tieni podomnou ostáva
Keď slnkom celá presvitám
Nech každá ďalšia chvíľa je naplno prežitá

Často máme na dosah čo zdá sa byť vzdialené
Nádejou nech uzdravia sa duše ranené
Keď pohľad do očí bolí keď silu stráca hlas
Nádej vždy prebudí to najlepšie čo je v nás

Často máme na dosah čo zdá sa byť vzdialené
Nádejou nech uzdravia sa duše ranené
Keď pohľad do očí bolí keď silu stráca hlas
Nádej vždy prebudí to najlepšie čo je v nás