Raketa

Možno práve vidím to, čo ty, otvorené silá rakety
Toto je môj štít, vonia jazmínom, on je ja, ja som on

Je mi krásne, keď sme ticho, keď nemusím hovoriť
Na dobré som si rýchlo zvykol, už môžem si to dovoliť

Upokoj ma, utíš
Upokoj ma, utíš
Upokoj ma, utíš
Upokoj ma, utíš

Je mi krásne, keď sme ticho
Keď nemusím hovoriť

Možno práve cítim to, čo ty
Roztrasené okná a nálety
Vedel som to sám, ty to teraz vieš
Hovor tónom, akým maľuješ

Je mi krásne, keď sme ticho, keď nemusím hovoriť
Na dobré som si rýchlo zvykol, už môžem si to dovoliť

Upokoj ma, utíš
Upokoj ma, utíš
Upokoj ma, utíš
Upokoj ma, utíš
Upokoj ma, utíš
Upokoj ma, utíš
Upokoj ma, utíš
Upokoj ma, utíš
Upokoj ma, utíš
Upokoj ma, utíš
Upokoj ma, utíš
Upokoj ma, utíš

Je mi krásne, keď sme ticho, keď nemusím hovoriť

Takto to malo byť, tak sa to malo stať
Museli sme sa skryť, bolo to po vrstvách