Charon

Už spráchnivel tvoj starý chrám, kde klaňal si sa sebe sám.
Na ostatných zabudnúť, veď ty si kráľ.
Bez svedomia všetko spáľ.
Ukáž ten svoj slávny deň.
Ja ho nevidím, bol vôbec skutočný?
Premrhaných dní.
Stále si myslíš, že si bol užitočný?
Ars longa, vita brevis.
Stále niekde vnútri bdie, v žilách Ti to koluje.
To prečo si sa na to dal.
Vietor už odvial to, čoho dávno si sa vzdal.
Tak vstaň z prachu, v ktorom stáročie si klial,
Všetkých bohov a aj seba, že vraj osud ti neprial.
Začni robiť opäť to, k čomu si predurčený.
Obrastený brečtanom, svojim vlastným vnútrom mučený.
V diaľke znie:
Vráť sa
Ako vodu črie
Spása
Líniou čo spája myseľ s dušou, ktorá hľadá zmysel.
Nežnou chôdzou po nitkách, ako keby jeden život závisel.
Len na jedinom rozhodnutí.
Vyrytom v jedinom kameni.
Jediným klincom, ktorý stále tupíš.
Jedinou myšlienkou, ktorú máš.
Že to čo robíš musí byť dobré.
Aj keď vieš že dobro nekonáš.
Línia čo spája myseľ s dušou, ktorá umrela.
Na nitkách, kde už len visel.
Nedozvie sa viac svoj zmysel.