Doktor Krotký

Kapitola 28. Doktor Krotký
Nevedel som, čo so sebou. Zanevrel som na svet. Nevychádzal som z domu
A masochisticky sa utápal v strašných mukách výčitiek. Ortieľ bol
Ťažký. Chorobu som mohol šíriť, ale sám som bol voči nej imúnny
Občas ma prišli navštíviť najbližší priatelia, ale ani tí ma nevedeli
Vytiahnuť z dna mojej depresie. Neholil som sa a narástla mi
Ukážkovitá brada ruských mužíkov. Už z dvesto metrov bolo vidieť, že
Nie je pestovaná. Keď som šiel náhodou von a zbadali ma deti
Schovávali sa za maminy. Schudol som pätnásť kíl a keby postavili
Vedľa mňa dvojročného stroskotanca, bol by v porovnaní so mnou
Manekín. Na ničom mi nezáležalo. Najhoršie na tom bolo ale zistenie
Že k ničomu to nevedie. Ležať na diváne a dívať sa bezcieľne do
Plafóna – to bola moja hlavná náplň dňa. A pritom len plakať, nadávať
Si, vzlykať, prosiť, modliť sa a tak stále dookola. Želal som si
Aspoň zaspať, ale ani to mi nebolo dopriate. Potom som dal na Nikinu
Radu a rozhodol som sa navštíviť psychológa. Áno, ja, čo som sa vždy
Bil do pŕs, že toto nikdy nebudem potrebovať. Áno, ja, ktorý som
Radil pri problémoch so vzťahmi, či pri iných veciach dotýkajúcich sa
Ľudskej duše desiatke známych naokolo seba. A tak som zaklopal na
Dvere psychologickej poradne doktora Weissa. Sedel za stolom v bielom
Plášti a pil kávu, do ktorej si namáčal rožok. Vypočul si môj príbeh
– Ako som v posledných rokoch žil márno-tratný život plný alkoholu a
Iných drog, ako som podľahol satanovým lákadlám v podobe obcovania s
Cudzími ženami, ako som od niektorej z nich nachytal smrteľnú chorobu
, Ktorou som nakazil najmilovanejšiu osobu môjho života a ktorá na ňu
Práve zomiera. "Tak to je veľké sústo aj pre mňa," povedal doktor
Weiss a vopchal si do úst zostávajúcu polovicu rožka. Takto ste mi
Veľmi pomohli, ďakujem vám na stokrát. Mohol som si ráno počkať na
Smetiarov a vysťažovať sa rovno im, pomyslel som si. "Takéto prípady
Odporúčam môjmu kolegovi doktorovi Krotkému z Ukrajiny. Je to
Vyhlásený špecialista na vraždy, znásilnenia, krádeže, lízatiek a iné
Formy výčitiek svedomia pri najväčších hriechoch. Vie po slovensky
Pretože študoval blízko slovensko-ukrajinskej hranice, niekde pri
Čiernej nad Balogom." "Ale tam sú len dedinky. Nie je tam žiadna
Univerzita," preľakol som sa. "Nikdy som nepátral po jeho
Profesionálnej biografii. Hlavné je, že za ním stoja výsledky,"
Odvetil doktor Weiss a dopil kávu. Potom mi podal vizitku a vysvetlil
Mi, ako sa tam dostanem. Sľúbil mi, že budem očakávaný, že doktorovi
Krotkému zavolá. Docestoval som na inkriminované miesto. Na moje
Počudovanie súkromná nemocnica doktora Krotkého sa nachádzala pod
Zemou. Viedli ma chodbami, ktoré mali oblúkovité tehlové klenby a
Boli postavené snáď ešte v časoch pred Kristom. Bolo tam tak vlhko
Že každá bohatšia huba sveta by si tam priala dožiť svoj život. Zo
Stropov viseli kývajúce sa objímky so žiarovkami. Edison by neuveril
Že jeho vynález sa dostane aj do takýchto potuchnutých podzemných
Maštalí. Doktor Krotký ma už očakával. Bol nižšieho vzrastu s
Kolísavou chôdzou. Na hlave mal židovskú čiapočku a keď rozprával
Stále si medlil ruky. Keď som ho po prvýkrát zbadal, paradoxne ma
Napadlo, že som to práve ja, ktorý prišiel liečiť jeho. "Ak ja vám
Pomôcť, vy so mnou na celej čiare spolupracovať musieť," začal doktor
Krotký naše sedenie polámanou slovenčinou. "S tým si môžete byť istý
" Odpovedal som bez rozmýšľania. "Celé procedúre budeť v ležajúcej
Polohe a vy musieť byť uviazaný," pokračoval doktor. Môj pohľad padol
Na kamenný stôl uprostred miestnosti, na ktorý občas kvapla voda z
Mokrého stropu. Prepadli ma prvé pochybnosti, či som našiel správnu
Kliniku a nezablúdil omylom na stredoveký hrad, kde vo voľnom čase
Sadisti bezplatne vyučujú umenie, ako dostať z ľudí to, čo nikdy
Nespravili. Dal som však slovo, že budem spolupracovať, a tak som si
Bez slova ľahol na stôl. "Vy vyzliecť do naha," ukázal psychológ
Trstenicou na moje šaty. "Pán doktor, ja nie som úchylný masochista
Na výlete. Mám obrovské výčitky svedomia za to, čo som vykonal
A potrebujem pomôcť skôr v duševnej rovine," snažil som sa vykonať
Posledný krok k záchrane. "Tam dvere. Cestu nájsť snáď už sám. Da
Svidánia," vypoklonkoval ma ruský učenec. Bez slov som sa vyzliekol
Dohola a ľahol si na studený stôl s mramorovou doskou. Doktor s
Vysmiatou tvárou pricupkal ku mne a zamkol mi končatiny do okov
Potom dvakrát zabúchal obrovskou guľou do steny. O chvíľu sa v
Miestnosti zjavili dve obrovské monštrá. Boli niečo medzi človekom
Opicou a krížencom lúčnej kobylky s koňom. "To asi steňti moji
Kazimir a Kozímor," predstavoval mi Krotký dve dvojmetrové obludy
Kazimir ma privítal kamarátskym šklbnutím za moju bradu. Po tomto
Zvítaní mi tam zostal dvojcentimetrový biely krúžok.Potom sa otočil
Ako keby si chcel v súkromí napraviť pritlačené vajko. Keď sa mi
Opätovne pozrel do očí, v rukách už nemal nič, ale jeho sánky
Vykonávali žviakajúci pohyb. Už som si bol istý. Dostal som sa do rúk
Psychopatom. Bral som to však ako môj údel, podľa princípu zločin a
Trest. Nech sa stane, čo sa stane. Zaslúžil som si to. Išlo asi o
Fakultnú nemocnicu, pretože v ordinácii sa zrazu zjavil kŕdeľ podivne
Vyzerajúcich individuí skôr mladšieho veku. Profesor chytil do rúk
Nejaký spis a začal z neho rozprávať po rusky svojim budúcim
Nasledovníkom. Učil som sa ruštinu, takže som mu bez problémov
Rozumel. "Táto ľudská mrcha nemala úctu k životu. Bezhlavo pila a
Zneužívala sex na ukájenie svojich nízkych pudov. Nezastavila sa ani
Pred nakazením svojej priateľky, ktorá zomiera v strašlivých mukách
Práve na jeho bezhraničnú hriešnosť. Zmrskajte ho!" V tom momente
Vytiahol húf mládežníkov svoje trestenice a začali do mňa prášiť
Tváre im popritom zdobili podivné úsmevy, podobné výrazom amerických
Vojakov na mierovej misii vo Vietname. "Čo to robíte, vy šialenci?!
Pustite ma!" kričal som. To som ale nemal robiť, pretože horda
Nadržaných sadistov so storočnou praxou sa okamžite zamerala so
Svojimi nástrojmi zla na moje ústa a tvár. Keď po štvrťhodine
Nevládali dvíhať svoje horné končatiny, prestali a posadali si
Udýchčaní popri stenách. Až potom začal doktor Krotký samotné
Liečenie. "Vyštiknite mu vajcia, ten orgán primárneho zla, to centrum
Chtíča a slizkosti." Kozímor pristúpil ku krbu a zvesil zostoja na
Špinavé kliešte. Dobre teda, väčšiu bolesť už neznesiem. Aspoň hneď
Odpadnem do bezvedomia a potom si ma pre mňa za mňa aj zjedzte
Pomyslel som si. Krotký im zalomcovalo a naznačil niečo Kazimírovi
Ten ku mne dotlačil nákupný košík z nejakého hypermarketu plný
Podivných džbánov s rozličnými tekutinami. Vytiahol špinavú ihlu
Ktorou naposledy pravdepodobne uspávali nejakého nakazeného
Obrovského cicavca z oblasti Konga, nasunul ju na striekačku a
Vpichol mi do tela akúsi látku. Začal som Krotkého obviňovať, že
Telepaticky číta moje myšlienky. "To, aby si nám neodpadla," hladkal
Si Krotký psychopaticky ruky a špičkou jazyka si oblizoval hornú časť
Defektnej pery. A potom to prišlo. Cvak, cvak. Rozkecali sa kliešte
Jedinými slovíčkami, ktoré ovládali. V priebehu pár sekúnd do mňa
Vleteli dve rakety U2. Tak by sa dala asi v skratke opísať bolesť pri
Strate mojich dvoch semeníkov. Zmietal som sa na kamennej posteli ako
Tučný Mexičan na umelom toreadorskom býkovi. Začal som krvácať, ako
Keď až povrch našpikovaná sanitka, vezúca krv od darcov ťažko
Havaruje. Ale aj na to mali svoju metódu. Kazimír narábal s
Priemyselnou spájkovačkou ako víťaz medzinárodných pretekov v
Rádioamatérstve. "Vy žijúce monštrá, čo ste bez svedomia?" hulákal
Som od bolesti a pľul pritom po Kazimírovi. "Tak ty sliny hádzať po
Mojom pomocníkovi. Vyberte obličky mu, nech do kože sprace sa on,"
Vymyslel trest bez ťažšieho zaváhania môj duševný záchránca. Otočili
Ma na brucho a potom Kozímor schmatol lopatku na vynášanie popola z
Krbu a začal mi vyberať ľavú obličku. Tá bolesť sa nedá opísať
Pretože celý tento papier by bol od krvi. Vcítil som sa do utrpenia
Ranených vojakov z prvej a druhej svetovej vojny, keď došlo morfium
Zmietal som sa v obrovských mukách na tom mučiteľskom kameni. Slzy mi
Vytvorili jednoliatu oponu zakrývajúcu tvár. Vracal som a kričal
Zároveň. Prosil som Boha, Budhu, Krišnu, Višnu, Čerešňu, Pomaranč
Allaha, Ježiša, Pannu Máriu a všetky ostatné veličiny a ich
Pozemských synov a dcéry, ktorí by s tým mohli niečo urobiť, ale
Všetci boli niekde na dovolenke a púšťali sa mi len ich odkazovače
A tak som do nich vzlykal a zanechával nezrozumiteľné odkazy. Ani
Satan mi nevzdvihol a to už bolo zlé, veľmi zlé. Keď mi namiesto
Močových filtrov zostali v tele len dve zívajúce priehlbiny a Kazimír
Sa nevedel dojesť mojich tak šetrne odstránených orgánov, rozkázal
Môj spasiteľ, aby mi miesto nich našili dve igelitky. "Prosím vás
Vyberte aspoň tie plesnivé kosti, čo sú v jednej z nich. A nedala by
Sa tá kriklavo-zelená igelitka nahradiť takisto za čiernu?" Prosil
Som o zachovanie sterilného prostredia a o farebnú zladenosť. "
Nechcem, aby mi to na pohrebe kričalo v truhle spod môjho saka." "
Aj tak ti to za chvíľu bude plné a ty budeš musieť prísť za nami k
Výmene," uchechtával sa Krotký. "Neviem toho veľa. Niečo len tuším
Drvivú väčšinu zo svetových znalostí neovládam. Ale jedno viem na sto
Percent. My sa už nestretneme," oznámil som pevne mučiteľom. "Ale my
Stretneme. Ja totiž skoro všetko ovládam z oblasti pochodu duše,"
Poznamenal doktor Krotký. Ty vieš o pochode duše toľko, ako veverička
O pečení tvarohových buchiet, ty blb, pomyslel som si. "Otnite mu
Ruky," oznámil zrazu nahnevane tyran svojim otrokom. Bol som si už
Takmer istý, že ten had mi číta myšlienky. Poslednýkrát som si to
Skúsil preveriť.Dopekla, aký som smädný, vyrobil som si v hlave umelú
Myšlienku. "Dajte mu zajesť trošku popola, náš pacient určite
Vysmedol," usmial sa na mňa Krotký. Bolo to tak. Potvrdila sa mi moja
Teória. Keď som zjedol všetok popol, ktorý tí dvaja vyškrabali z
Krbu, bolo ho asi tak za pól vreca, zmenil som taktiku. Ako sa mi
Uľavilo. Hneď mám väčší pokoj na duši aj v hlave. Je to skutočná
Kapacita, tento všeuznávaný akademik Krotký. Miešal som v hlave
Neúprimný koktail myšlienok. "Ty do riti chcel mi vliezť, da?" osopil
Sa na mňa doktor Krotký, ktorý hladko prekukol môj tak ťažko
Pripravovaný trik. Pozrel som sa na Kozímora. V ruke držal kutáč
Tipol som si, čo bude nasledovať. Áno, presne tak sa aj stalo
Rozžeravený dočervena mi ho strčil do miesta, ktoré je u homosexuálov
Tak cenené. Smrad zhoreného mäsa sa začal šíriť kopkou. Vreštal som
Ako hartipa a tak mi vyrezali jazyk. Posledný orgán, ktorým som si
Mohol ako - tak uľaviť. Následne mi odstránili nohy a nakoniec aj
Zbytočný trup. Zostala mi len hlava, ale na tej mi vypichli oči a
Uši. Neuveríte, ale stále som žil a vnímal prítomnosť. Kvôli láske k
Lesom tu nejdem opisovať bolesť, ktorú som zažíval, bolo by to dlhšie
Ako román Vojna a mier. Vravel som si, že už nemajú kam ísť, ale
Mýlil som sa. Nabili mi do toho zostatku hlavy toľko klincov, že
Nebolo vidieť ani milimeter kože. Potom sa rozdelili na dve skupiny
A hrali s tou kovovou loptou dve hodiny futbal. Keď som sa začal
Rozpadávať, obratne chytili lepiacu pásku, pevne ma s ňou obviazali
A pokračovali v zábavke. Zrazu niečo v mučiarni zatrúbilo a všetci
Niekam zbrklo odišli. Zostal som stáť opustený v jednom kúte. Hodinu?
Dve? Neviem, ale už bolo asi ráno, pretože ma navštívila taká zima
Že sa mi na hlavičkách klincov vytvorila srieň. "Preboha, čo to do
Mňa napichali? Keď ešte žijem?" pýtal som sa sám seba, až kým ma v
Mojich úvahách nevyrušil náhodne sa okolo mňa prechádzajúci doberman
"Hello, Hauko, však si ma nevšimneš? Som iba taká kovová somarinka
Voľne pohodená v kúte. Aha, tam pri krbe je krvavá lopatka. Pooblizuj
Ju. No, bež. Vieš, aká je dobručká?" snažil som sa sústrediť jeho
Myseľ na iný cieľ. Prvýkrát v živote sa mi nepodarilo nadviazať
Spojenie so zvieraťom na rovnakej vlnovej dĺžke. Neskutočne nahnevané
Vrčanie bolo len predzvesťou toho, čo nastalo. Rozkmásal a rozhrýzol
Ma totálne do detailu tak, že ani jeden klinec nezostal v objatí mäsa
Či kostí. Potom sa ešte poprechádzal po svojej dokonale vykonanej
Práci, po tej kaši z krvi, mäsa, mozgu, kostí a klincov. Na rozlúčku
Ma ešte ocikal a až potom odišiel. To som už videl ale zhora
Miestnosti, pretože môj duch sa konečne začal vznášať smerom hore
A potom celé trýznenie odznelo. Sedel som zasa v kancelárii doktora
Weissa. "Tak čo, pomohlo?" vyzvedal skutočný psychológ. "No, celkom
V pohode. Je vidieť, že je to trieda," nehovoril som pravdu, lebo
Som už nevedel, komu ju povedať môžem a komu nie. "Takže referencie
Ohľadne neho neklamali. Boli ste totiž prvý, koho som za ním poslal
No, budem sa musieť za ním vybrať aj ja. Včera som opitý znásilnil
Svojho sedemročného synčeka," oznámil mi človek v plášti a s pokojom
Hinduistického mnícha si ďalej nerušene vyjedal oriešky z misky na
Stole. "Preboha, v akej dobe to žijem?" prepadla ma ešte väčšia hrôza
Ako tá, s akou som sem prišiel. "Tak to neváhajte, okamžite mu
Volajte," odpovedal som a prehĺtol zlobu voči tomuto barbarovi. "
Ináč, ako sa vám darí s takým niečím žiť?" nedalo mi nespýtať sa
Napokon. "Dal som si odstrániť svedomie, ale nefunguje to na stopéro
Vidíte, aj toto je jedno z riešení pre vás, ak by sa vám vaše
Problémy vrátili," nadchol sa psychológ. "Je to ale dosť drahá
Záležitosť." "Nie, nie, ďakujem. Už ste mi pomohli dosť," povedal som
A zabudol si od údivu zavrieť ústa. Keď som vyšiel na ulicu, krútila
Sa mi hlava. "Niet mi pomoci. Som stratená duša, už len peklo ma
Vykúpi," plakal som vo svojom vnútri a kráčal námestím. "Ale veď
Peklo som zažil práve teraz. A nepomohlo mi to ani o kúsok," smútil
Som ďalej. Oproti mne kráčal húf veselých postavičiek, ktorý narážal
Na babku, ktorej povrázky ťahalo temno, smútok, strasť, súženie a
Žiaľ. Zrazu sa ku mne prirútil môj bývalý riaditeľ z televízie. "
Kléver, rád ťa vidím. Ani nevieš, aký som šťastný, že som ťa stretol
" Hrnul na mňa svoj príval. "Viem o všetkom, čo sa ti stalo. Je mi
To strašne ľúto. A chcem sa ti poďakovať a ospravedlniť," pokračoval
A zosmutnel. "A za čo?" spýtal som sa skromne a neveriacky, pretože
Som už nikomu neveril. "Ospravedlniť sa za to, ako som ťa vtedy
Vyhodil z práce. A poďakovať ti za tie slová, čo si mi vtedy povedal
Mesiac po tom, čo sme sa videli naposledy, mi zistili rakovinu
Spomenul som si na tvoje vety a musel som uznať, že v nich bola
Veľká pravda."...dal som výpoveď, kúpil som si chatku pri jazere
Nasťahoval sa tam s celou rodinou a dal sa na rybárčenie. Vystúpil
Som z toho kolotoča zhonu a naháňania sa za zlatým teľaťom. A vieš
Čo? Rakovina zmizla. Teraz som sa zamestnal ako obyčajný vrátnik
Napriek tomu, že by som mohol opäť vstúpiť do chaosu reálneho
Kapitalizmu bez ľudskej tváre. Čítam knižky, užívam si s rodinou a
Teším sa z každého rozkvitnutého kvietočka
Ktorý po ceste zbadám. A to všetko aj vďaka tebe
Veľmi ti ďakujem," dokončil svoje vďakovzdanie
"Ach pán riaditeľ, vy ste jediné svetlo za posledné týždne
Ktoré som stretol. Aj ja vám veľmi ďakujem za tieto slová,"
Dopovedal som, objal ho a rozplakal sa mu na pleciach ako malé
Dieťa. Okolojdúci sa zastavovali netušiac, že vytvorili nevedomky
Okolo nás ochranný kruh. Ukazovali na nás prstom a chceli vedieť
Čo sa medzi nami stalo. Výsuvná kamera amerického televízneho
Štábu začala pomaly stúpať do výšky, pričom kameraman precízne
Opisoval kružnice okolo našej dvojice. Nakoniec sa zastavil vo výške
147 Metrov, až kým sa z nás nestali dve čierne bodky na vianočke
"Stop. Perfekt!" vykríkol s plnými ústami americký nezdravo a
Obézne vyzerajúci režisér. V ruke držal nedojedený hamburger a
Kečup z neho mu kvapkal na tesilové nohavice. Podľa odhadu každého
Priemerne inteligentného človeka ho v najbližšom čase čakala
Liposukcia, alebo kúpa nových aspoň o pol metra väčších trakov a
Novej košele, ktorú mu budú musieť ušiť z vyradeného padáku. Celý
Americko-slovenský filmový štáb mu začal tlieskať. Vy ryťolezci
Na vás len doktora Krotkého s jeho oddanou bandou, pomyslel som si
Zobudil som sa. Celý diván bol premočaný. Ovoniaval som ho, či som
Sa nepomočil. Našťastie to bolo len slané. Po týždni mi bolo
Konečne dovolené zaspať a tento sen bol odmenou za to. Brrr. Ešte
Stále som sa klepal. A potom mi to celé došlo. Jedinou mojou spásou
Je pomáhať druhým, koľko sa len dá. Celá predošlá predstava, že
Odídem do nejakého ázijského budhistického štátu a tam sa stanem
Mníchom, odovzdám sa v pokore tichu a rozjímaniu a budem žiť len
Z jedla, ktoré mi darujú ľudia ráno do misky, bola chybná. Mám pred
Sebou ešte dostatok rokov, počas ktorých môžem aspoň niekoho potešiť
Pomôcť mu a byť tak aspoň trošku nápomocný. Ako som tak sedel na
Tom prepotenom diváne a pozeral sa do hustého lesa, v ktorom som
Objavil pramienok spásonosnej a vyslobodzujúcej vody, ktorý mi
Zatiaľ dával iba tri bohaté kvapky tekutiny denne, zazvonil telefón
"Klever, si tam?" volala Nika
"Áno, ako ti môžem pomôcť?
"Ty si jediný, ktorému o tom môžem povedať," spustila
Hlboký nárek, ktorý nie a nie ustať. "Ty si jediný
Ktorý mi môže pomôcť," smoklila, až mi sťahovalo srdce
"Čo sa stalo?" Čakal som nejakú obrovskú osudovú ťarchu a moju prvú
Skúšku ohňom pomoci blížnemu svojmu v mojej novej životnej etape
"Znásilnili ma."
"Nika, prosím ťa, nesranduj," vyjachtal som celý zmrazený
"Môžeš ku mne okamžite prísť?" plakala zúfalo
"Beriem si taxík a hneď som u teba. " Zostal som sa dívať do
Steny. Do pekla, čo sa to stalo s našimi životmi? Kam sa to
Všetko rúti? Komu sme tak ublížili, keď nás osud tak trestce?
Od určitého momentu sa dejú mne a celému môjmu blízkemu
Okoliu len zlé a zlé veci. Odpoveďou mi bolo hlboké ticho