Kurva, Kde Je Dno?

Kapitola šestnásta
Kurva, kde je dno?
Nikam som nešiel. Zavolala a prišla sama. Vierka zo Zvolena. Neveril
Som vlastným ušiam. "Ahoj, Klever. Som u vás v meste." "Vierka? Do
Pekla, čo tu robíš?" spýtal som sa a už som cítil, ako som v nej. "
Vraciam sa z Blavy. Zaspala som vo vlaku a niekto mi ukradol doklady
Aj peniaze." "Zober si taxík, ja ho zaplatím." Nadiktoval som jej
Adresu, ale neveril som jej ani slovo. Vedel som, že niečo predo mnou
Skrýva. Bola vydatá, ale nemala deti. Stále chodila po celom
Slovensku a niečo pred svetom hrala. Aj predo mnou. Dal som si za
Úlohu, že dnes to z nej dostanem. A ešte jednu vec som si sľúbil. Že
Sa s ňou nevyspím. "Kam stále chodíš?" spýtal som sa jej po prvom
Čísle. V bedni blikal music box. "Tancovať," odvetila a kreslila mi
Prstom po hrudi trasu Ferda Mravca od Margaretky až po domovské
Mravenisko. "Striptíz?" napadlo ma. "Áno," odvetila pokojne. A bolo
To von a ani to nebolelo. Zástup gratulantov stojacich v
Organizovanom japonskom rade na metro mi začal drviť pravicu. "
Si pašák, vedeli sme, že to dokážeš," ťapkali ma po pleci. "Dostal si
To z nej." "Tvojmu mužovi to nevadí?" pokračoval som posilnený
Uznaním davu. "Nie, vie o tom. Raz sa bol dokonca na mňa anonymne
Pozrieť. Páčilo sa mu, ale musel odísť. Žiarlil." "A kde si sa to
Naučila?" "Doma. Krútila som sa okolo nočnej lampy," odvetila. "
To žartuješ?" zostal som zarazený. "Nie, skutočne." "Viem si živo
Predstaviť, že sa vraciam domov z roboty, otvorím dvere a moja
Manželka sa krúti holá pri nočnej lampe. Asi by som hneď volal svokre
, Či sa niekedy nevyspala s psychopatom." "Hehe, ty vymyselník. Robila
Som to, keď bol Peter v práci." "Spávaš na tých akciách s chlapmi?"
Nedalo mi. "Nie. Mám ochrankára. Keby bol niekto nepríjemný, usmerní
Ho. Iba raz ma zviedol jeden majiteľ, ale páčil sa mi. Tak ako ty."
"Pokračuj, toto ma baví počúvať. Rozprávaj dlho a neochvejne. Aký som
Žiarivý," žartoval som. "Hneď, ako som ťa prvýkrát videla, silne si
Ma priťahoval. Nevedela som od teba odtrhnúť oči." Vedel som, o čom
Hovorí. Aj ona ma priťahovala. Fyzicky. Duševne vôbec. Celé to jej
Tajomno a mierne klamanie, ktoré som ľahko vypozoroval z prístupných
Faktov, ma vždy odrádzalo. Ale fyzicky som ju cítil na sto metrov odo
Mňa. Proste všade, kde sme sa náhodne po tie roky stretávali. Museli
Sme v minulom živote spolu niečo mať. Mala zmätenú dušu. Cítil som
Že ju bude život ešte dlho bičovať a ona nad tým nezvíťazí. Ale bolo
Mi s ňou dobre. Fajčila a vôbec mi to nevadilo. Tiež som si zapálil
Napriek tomu, že vôbec nefajčím. A nieto ešte vo vlastnej spálni a vo
Vlastnej posteli. "Klever? Čo ťa napadlo, keď si do mňa vošiel?"
Vyfúkla Vierka dym z úst. Chvíľku som dumal, či jej poviem pravdu
Ale nakoniec úprimnosť zvíťazila. Bože, ako hlboko som klesol. Do
Teba. "To ma napadlo," odvetil som. "Chceš facku hneď, alebo až
Potom?" "Daj mi ju radšej hneď. Keď človek čaká na nejaký trest, je
Lepšie ho mať rýchlo za sebou," odvetil som. "Nikdy som taký úžasný
Pocit nemala. So žiadnym chlapom. Zvláštne." "S každým sexuálnym
Partnerom je to iné. Niekto na to ide ako technik, iný ako zajac
Niekto je robotník a iný romantik." Chcela počuť niečo iné, ale ja
Som radšej od tej témy uhol. A tak sme sa pomilovali ešte dvakrát
Potom zrazu chcela ísť. Vraj stihne ešte posledný spoj. Zavolal som
Taxík, že sa s ňou odveziem na stanicu. Ujo taxikár bol rovnaký ako
Zo včerajška, keď som odprevádzal Katku. Veru divne sa na mňa pozeral
. Z tiana kurevníka, baliča, pracháča či lámača ženských sŕdc. Možno
Aj preto, že Vierka sa ku mne túlila počas celej cesty na stanicu ako
K frajerovi. Dal som jej pusku, ona sadla na čifu a ja na pivo do
Blízkej krčmy. Otcovi som sa bál zavolať. Neveril by mi. Bol som v
Depke. Čo to robíš, chlape? Ty si úplne mimo. Už snáď stačilo, nie?
Koľko chceš ešte vracať? Zbúral si za tie tri dni všetko, čomu si
Celý život veril. Ak si myslíš, že toto je riešenie, tak na to
Zabudni. Šíl by to oco do mňa bez rešpektu. Áno, áno, ja viem
Odvetil by som mu, ale život bol úplne o niečom inom. Ešte jedno pivo
A malinu, poprosím. Jediným svetlým okamihom toho večera bola Ráchel
Ktorá ku mne prišla a podala mi svoje maturitné oznamko do ruky. Bola
Očarujúca. Niečím strašne originálna a iná ako všetky ženy naokolo
Pôsobila na mňa ako čistá duša. Mala úsmev Madony a to mi vyrážalo
Všetky triky z rúk. "Budeš sa hnevať, keď si prečítam, čo si mi
Napísala až doma? Keď budem sám?" "Nie, nebudem, hehe," usmiala sa
Až sa mi hlava zakrútila.Ach bože, dievčatko prekrásne, odíď, lebo ťa
Dostanem do svojich pazúrov. Tebe nechcem ublížiť, ty si sa ničím
Neprevinila tomuto svetu. Teba nechcem použiť ako nástroj v mojom
Utrpení, cestovalo mi v hlave, ale hrdinsky som pritom mlčal a
Pozeral sa do jej krásnych, čiernohnedých očí. "Tak ja idem za
Svojimi. Čau," usmiala sa a odišla za partiou, s ktorou tam bola
Tak toto nebol amorov šíp, to bol priam storočný amorov strom, čo mi
Vrazila do srdca. A pevne ho tam zasadila. Stoj chlapče, teraz si
Mimo. Iba piješ a zneužívaš ženy, len na vyrovnanie svojej slabosti
Bude len ďalšia v rade, neubližuj už nikomu, prosím ťa o to, ozvalo
Sa moje svedomie. Chcel som riešiť otázku, prečo sa ešte neutopil vo
Alkohole, ale tento dialóg mi stál za to. Nie, Rachel je niečo iné
To dievča poznám už viac ako rok. Vždy, keď ju zbadám, rozbúši sa mi
Srdce. Aj minule, skoro pred rokom, keď som išiel z pošty, viali jej
Prekrásne tmavočervené vlasy vetrom. Bola na konci ulice a niečo ma
Pošteklilo pri srdci, aby som sa tým smerom otočil. Bola to ona
Videl som len tie jej nádherné vlasy. Prečo som videl a cítil iba ju?
Teraz buď múdry a odpovedz mi. Viedol som usporiadaný život, nemal
Som ešte žiadny problém s Nikou, nepil som a neskúšal drogy ako
Teraz, a napriek tomu ma priťahovala. Nepotreboval som vtedy nič na
Vyrovnávanie svojej slabosti. Priťahuje ťa fyzicky, tak ako Vierka
Nič iné v tom nehľadaj, oponoval hlas vo vnútri mňa. Figu borovú!
Nepriťahuje ma len fyzicky, ale aj duševne. Cítim tam harmóniu
Priťahuje ma celá, celulinká, bránil som božské sily. Tak čo si za
Ňou pri tej pošte vtedy nešiel, nevzdával sa hlas. Dobre vieš, že som
Mal v tom čase pevný a nepoškvrnený vzťah s Nikou. Nemohol som, ale
Hlavne som nechcel. To sa predsa nerobí, odvetil som mu. Ako nerobí?
Pozri sa na seba teraz. Čo je z teba? Pozri sa, čo konáš. Myslíš si
Že trest ťa neminie? Nemal som odpoveď. Dobre som vedel, že má vo
Veľa veciach pravdu, ale aj tak som už musel uťať rozhovor, pretože
Život si pýtal svoje. Ešte jedno pivo a malinu. Typický hrdina
Najradšej by som sa videl pevne uviazaný o strom, podomnou by bol
Zasadený bambus, ktorý by ma v rozkroku prepichol. Rástol by cezo mňa
A za týždeň-dva by opäť pozdravil slniečko, keď by mi vyšiel cez
Hlavu von. Zrazu bola záverečná. Ľudia sa vyhodili, krčma zavrela
Zostal len majiteľ so ženou, čierny šaman Servo, kamoška Radka a ja
Nastala atmosféra, ktorú milujem. Ranný zafajčený bar, v pozadí hral
Bob Dylan, všetko to z človeka akosi spadlo a zrazu mi bolo krásne
Tak nejako smutno-dobre. Len mierna clivota, nostalgia, smutné
Príbehy, náreky ľudských duší a to všetko v pokojnej atmosfére
Pochopenia, bez použitia množstva slov. Dáme trávu, nadhodil Servo
Ja to moc nemusím, mám depku aj bez toho, odvetila Radka. Dáme všetci
, Zavelil som. Je nedeľa, musím ísť do kostola, matka ma zabije
Bránila sa Radka. Vieš, ako dôkladnejšie pochopíš slovo Pánovo pri
Otvorenom vedomí? podpichol ju majiteľ pubu. Pôjdem tam s tebou
Usmial som sa na ňu. Oukej, to beriem. Nasledovalo praskanie semienok
A kolovanie fajky. A potom už len čarovný koberec, ktorý nás unášal
Niekam za horizont skutočnej dimenzie. O návrat do reality sa
Postaralo chladné brieždenie, keď sme kráčali do staničného nonstop
Vyžieráku. K tomu okienku spásy, kde sa môžete aj o piatej nadránom
Naliať pálenkou z umelých pohárikov. Bol tam kopec punkáčov, niekde
Sa musel konať koncert. A tak sme splynuli do jednej hrče vydedencov
Doby. Túlili sme sa tam všetci ako jedna rodina, aj keď sme sa
Poznali iba z videnia. My všetci uzimení na tele aj na duši, hľadajúc
Pravdu života cez skúšky na vlastnom tele. Bičovaní našimi osudmi
Liali sme do seba alkohol z pohárikov z umelej hmoty tak skvostne
Pripomínajúcich ľudí tejto doby. Radka mi robila garde. Chodila stále
Za mnou. Bol som ako odtrhnutý z reťaze. Kúpil som liter vína a išiel
Dnu do stanice, kde bola ďalšia partia polospiacich punkerov. Tu
Máte, nespite. Pendloval som od okienka do stanice a nosil liter za
Litrom. A Radka stále so mnou. Smiala sa na mne, ako viem rozveseliť
Ľudí, ktorí ešte pred chvíľou spali. Nie je v tom žiadny trik
Dievča, chce to len kúpiť liter vína, prezrádzal som jej veľké
Tajomstvá chodu života. Vidíš tam tých? povedal štíhly punker
Stojaci vedľa mňa. Už dvakrát do nás skákali. Otočil som sa. Stáli
Tam traja skiní s jednou babou. Spozorovali môj pohľad. Čau, ja som
Klaver, podal som ruku punkerovi, ktorý ma na nich upozornil. Poznám
Ťa, ja som Lampáš, odvetil. Počúvaj Lampáš, keď bude zle, postaví sa
Niekto z tých tvojich drugov za mňa?"My sme handlovčania a
Prividčania. Sme ako jedna ruka, to mi môžeš veriť," odvetil pevne
Otočil som sa a začal som kráčať k skupinke vyholených hláv. "Klever
Neprovokuj ich," počul som ešte Radkin hlas. "Neboj sa, nebudem,"
Zaklamal som si v duchu. "Ty patríš tiež k tej spodine?" Našil to
Jeden z nich rovno do mňa. "Neviem, o čom točíš. Sú to takí istí
Ľudia ako ja, ty alebo hociktorý iný človek. Zahod tie svoje
Predsudky a daj si so mnou víno," povedal som a strčil mu litrovku
Vína pod nos. Vedel som, že by to hraničilo so zázrakom, keby ju
Zobral a napil sa. Hrdo stískal to svoje fľaškové pivo v ruke a metal
Na mňa cez oči zlobu. Kým som k nim kráčal, zamkol som si svoje
Energetické pole. Mal to márne. "Ak nechceš mať problémy, radšej
Odíď," zaradil z dvojky rovno do štvorky. V skíni nenávidia cigánov
Ale jedno majú tieto dve skupiny ľudí spoločné – odvahu. Závidel som
Im to, a tak som si povedal, že nebudem v ničom zaostávať. Bolo mi
To všetko jedno. Pravdepodobne som chcel dostať poriadne na hubu
Chcel som sa zobudiť v nemocnici ofačovaný v sadre. Lepšie dostať od
Mamy facku ako počúvať dve hodiny jej slovné výčitky. Radšej dostať
Od vyholených poriadnu melu, ako sa sám vyrovnávať so svedomím za
Všetky tie hriechy, čo som za posledných pár dní napáchal. "Chceš
Aby som ti spravil z papule kino?" spýtal som sa toho najväčšieho. "
Ako?" hľadel prekvapene skín. "Vpredu nič a vzadu stoličky." "
Si nejaký hustý." "Nečum tak, lebo ťa zjem," naberal som obrátky
Mlčky na mňa zízali. Toto jednoznačne nečakali. "Tak potom to skúsim
Jednoduchšie. Chceš odo mňa dostať na piču," odpovedal som úsečne a
Položil litrovku na staničnú dlažbu. Zaradil som z dvojky rovno do
Päťky. "Hej, chalani, kašlite na to. Nič sa nedeje. Zbytočne tu
Vyvolávame rozruch," začal zmierňovať situáciu nižší, silnejší
Chalanisko z trojice, stojaci po mojej lavici. Poznal som ho, hral
Som s ním párkrát stolný futbal. Tomu šlo výborne, byť sa asi nevedel
, A tak začal hasiť. "Nepoznám ťa odniekiaľ?" šupla do rozhovoru svoju
Smietku skín girl. Na niektoré bežné otázky mám nacvičené odpovede
"Áno, z televízie," odvetil som a zobral som si víno späť do ruky
Nastala zmierňovacia fáza, o ktorú som nemal záujem, a tak som sa
Vrátil k svojim. "Čo si im vravel?" spýtal som a Lampáš. "To sú
Kamoši. Že kedy pôjdeme na pivo." "Ale povedz pravdu, čo si im
Povedal?" "Pýtal som sa ich na tú ich babenku. Že sa mi páči a že
By som ju rád ošúkal." Lampáš to vzdal. Pochopil, že tento večer zo
Mňa nič rozumné nedostane. A ja som mu chcel odvetiť, že som už vôbec
Nemal stáť vedľa neho, ale že som mal ležať krvavý v sanitke a
Počúvať blikajúcu húkačku na streche bieleho voza s červenými krížmi
Na bokoch, ktoré ma malo viesť do gulagu na Sibír. Tam som si mal
Odpykávať doživotný trest za moje prehrešky. Akcia naberala na
Obrátkach. Pripadal som si ako jazdec formuly jeden. Okruhy, okienko
Stanica ako keby nemali konca. Klamem, mali. Zobudil ma staničný
Reproduktor oznamujúci príchod nejakého vlaku. Vedľa mňa sedela
Radka. Celý ten čas, kým som tam opitý spal na drevenej lavici
Patriacej železničnej stanici. Sedela vedľa mňa a čakala, kedy sa
Zobudím. Pozrel som sa na obrovské staničné hodiny. Bolo pár minút po
Desiatej ráno. Klientela železničného uzla sa evidentne vymenila. Po
Pankáčoch a skínoch nebolo ani chýru ani slychu. Vestibulom prúdil
Dav – rodinkárov pokrikujúcich na svoje hravé deti. Vo vzduchu
Sa niesla vrava ponáhľajúcich sa cestujúcich, ktorí boli krásne
Oblečení a voňajúci. Pripadal som si ako najväčšia špina ľudstva
Pár hláv ku mne poslalo súcitný pohľad, ale väčšine z nich som
Nestál ani za to. Vstal som a dotackal som sa k hlavným vstupným
Dverám. Tam som sa za dvere vygrcal. Utrel som si tvár a dal
Radke jednoduchú živočíšnu otázku. "Vyberieš si peklo alebo nebo?
" "Ak ty si to horšie, tak peklo." "Ešte stále môžeš stihnúť
Omšu," pokúšal som ju. "Peklo. A dosť bolo slov." Kúpil som
Fľašu Fernetu, objednal taxík a udal vodičovi smer. "Na Sibír!"